Zorientovanie sa a následné konanie

V tomto článku vyjadrujem moje stanovisko k aktuálnej situácii ohľadom koronavírusu a korona krízy, nakoľko vnímam, že je potrebné zorientovať sa v nej a následne to chce kus práce spojenej s konštruktívnym zaobchádzaním s ňou.

Vnímam, že na zdarné prekonanie následkov tejto krízy bude potrebné spolupracovanie v najrôznejších oblastiach života. Pretože téma “korony” sa výrazne dotkla takmer každej z nich.

“No nič, musíme ešte vydržať, kým sa to všetko vráti do normálu”

V poslednej dobe som mal viac osobných stretnutí s ľuďmi z rôznych oblastí života. Asi po 2 týždňoch od vypuknutia korona diania, keď nebolo možné pokračovať s kurzami jogy, som si všimol, že mi ako učiteľovi jogy chýbajú tieto pravidelné stretnutia s ľuďmi a tak som od začiatku pestoval vcelku bohatý vzťahový život s priateľmi, známymi, ale aj susedmi a širším okolím.

V rozhovoroch som si všimol, že sme vcelku racionálni voči opatreniam a celkovému korona-šialenstvu. Mnohí reflektujeme, že:

  • Je rozdiel medzi smrťou “na korona-vírus” a “s korona-vírusom”
  • Po akútnej prvej vlne šoku a hystérie je potrebné prísť k rozumu a zaobchádzať s touto témou triezvo a racionálne, aby nás prehnaná starostlivosť nedohnala do úplného ekonomického kolapsu
  • Vzhľadom na celkovú vypätosť spoločenskej situácie rastie domáce napätie aj v “zdravších rodinách”
  • Deti sú žiaľ tými, čo si asi najviac odskáču zvýšené rodinné, či spoločenské napätie a teda akékoľvek zaváhanie a neprimeranú opatrnosť nesú práve tí najmenší a najzraniteľnejší
  • Kultúra, umenie, krása, hodnoty, sloboda – kľúčové témy jogy, šli pri tejto kríze ako prvé do koša
  • “Komplexný pohľad na zdravie”, zahŕňajúci nielen fyzické, ale aj duševné zdravie enormne trpí témou korony. Výrazne pribúdajú chorobné duševné stavy depresií, úzkostí, mánickosti, nervozity, agresivity, obscenity, tyranie, manipulácie, sugescie a strata kontaktu s realitou
  • Mediálne je situácia vzhľadom na prebudené silné strachy, obavy, zmätenosť a zvýšenú potrebu orientácie sa v nej až zneužívaná na zvyšovanie návštevnosti a čítanosti
  • Politici v tomto smere prepadajú ešte hlbšie k populizmu typu “Ja vás zachránim, ja to za vás vyriešim…”

Prosto a krátko: všimol som si, že mnoho ľudí vie triezvo zhodnotiť situáciu a vníma nevhodné pomery. A teda, ako pozorný čitateľ ste asi zachytili, že väčšina týchto tém bola diskutovaná osobne a otvorene: bez rúška a ukončená slušným a riadnym podaním si ruky na to ;-). Napriek tomu rozhovor často končí  v duchu: ”No nič, musíme ešte vydržať, kým sa to všetko vráti do normálu”.

Tvorivé možnosti človeka versus očakávajúci postoj

Ak ste navštívili niektoré z našich podujatí, tak ste si mohli všimnúť, že ako v cvikoch, tak aj všeobecne pri únavách a krízach radšej upriamujeme pozornosť k výzvam a novým horizontom.

Vždy znova zažívame ten pozitívny zvrat, že na večerný kurz jogy príde účastník, ktorý je unavený z práce, vyčerpaný zo života, nevládze formovať svoj život po hodnotovej a vzťahovej stránke. Skôr len reaktívne hasí a “život samotný ho riadi”.

Ak sa nám – účastníkovi kurzu a mne ako lektorovi v takomto prípade podarí nájsť “spoločnú reč”, tj. že nebudeme v tejto situácii iba oddychovať a pre účastníka bude priaznivejšie, keď začneme pracovať aj na výzvach, pre dosiahnutie ktorých sa bude musieť stať tvorivejší, aktívnejší, aktívnejšie sa zapájať (a ja mu nedovolím sa opúšťať smerom do osobných nálad a tráum), tak v priebehu relatívne krátkej doby dotyčný zažije pekné prvé vystretie sa a vzpriamenie. Samozrejme, nielen telesne, ale aj celkovo, v živote.

V takejto kríze je pedagogicky kľúčové, či sa podarí dostať z pasívneho očakávania k aktívnemu uchopeniu svojho tvorivého potenciálu. Ak to poviem priamejšia – z role obete do role tvorcu, z role “životom bitý” do “život usporiadavajúci a formujúci svojím vlastným pričinením“.

Nebytie a bytie

Ako to vnímate vy? Tiež máte prístup: “No nič, musíme ešte vydržať, kým sa to všetko vráti do normálu”? Je to viac pasívne očakávanie alebo aktívne tvorenie? Ja osobne na pozadí vnímam niečo ako: „musíme vydržať, snáď sa to nejak spraví samé, nejak to už len bude…“

S ohľadom na rozsah, závažnosť a komplexnosť tejto korona-krízy vidím ako nevyhnutné spolupôsobenie odvážnych jednotlivcov. Nemyslím si, že sme “vo vojne”, ako to opakovali niektorí politici, ale že pred nami stojí úplne nový začiatok.

Kríza a nový začiatok: výzva pre prácu naviac

Obdobne ako účastník, ktorý príde na kurz jogy z dôvodu vyčerpania, únavy, s následkami doby, v ktorej žije, nevráti sa do starých dobrých koľají, keď mu bolo dobre. Ale začne nanovo, musí rozpoznať staré a nevhodné, vytvoriť a venovať sa novému, hodnotnému.

Musí teda nastať proces tvorenia, respektívne že niečo, čo ešte nie je, neexistuje, sa stáva, nastáva. Začína v myšlienkach, prvých pocitoch, ešte nedokonalých činoch a konaniach a postupne sa stáva jestvujúcim, stáva sa bytím. A teda sa hýbe od neexistenie, nebytia k bytiu.

Tento nový začiatok sa štartuje sa práve prostredníctvom človeka, jednotlivca. Nie spoliehaním sa, očakávaniami – pri kurze jogy napríklad očakávaniami smerom na lektora jogy, terapeuta, zamestnávateľa, vedenie firmy. Alebo v spoločenskom rozmere smerom k politikom, úradom, systému. Jednotlivec spoluformuje okolnosti a okolitý svet pôsobí tiež spätne na jednotlivca.

Ako to však často býva, keď sme v kríze, oslabení, unavení, opúšťame sa, lebo sme v šoku a dezorientovaní. Častejšie sme náchylní k pasívnemu očakávaniu, k slepej viere. V našom slovenskom spoločenskom kontexte v tomto smere nájdeme zaujímavú paralelu v postojoch vyrážajúcich z cirkevného pozadia: prosebné modlitby. Obdobný sklon historicky jestvuje aj v klasickej Indii pri uctievaní ich Bohov a bôžikov. Vlastne, v mnohých kultúrach sveta nájdeme aj túto líniu.

Múdrosť v starovekej Indii

V tejto súvislosti uvediem ako príklad pre tento zápas medzi pasívnou stránkou očakávaní a uchopením tvorivých možností staroindický text v jazyku sanskrit. Ide o jazyk, ktorý nie je hovorový, ale používal a stále sa používa obdobne ako latinčina v našom kultúrnom kontexte.

Texty tohto druhu v popisujú isté širšie súvislosti života. Zákonitosti, ktoré nepopisujú len fyzickú rovinu, ale s ohľadom na antiku aj tzv. “metafyzickú” rovinu života sú v tradičnej Indii vnímané ako veľmi cenné, hodnotné a teda posvätné. Existujú rôzne takéto posvätné texty a písomnosti: védy, upanišády, šastri, šrutí, atď. Kratšie z nich sa volajú mantra.

Jednou z nich je aj mantra:

asato mā satgamaya,

tamaso mā jyotirgamaya,

mṛtyor mā’mṛtaṃ gamaya

Preložené do slovenčiny to približne je možné preložiť asi nasledovne:

Veď ma od nebytia k bytiu,

Od tmy ku svetlu

Od smrti k nesmrteľnosti

Písmo, ktorým sa sanskrit zapisuje sa volá “dévenagari” a v ňom táto mantra, nazývaná tiež “Pavamana mantra”, vyzerá následovne:

mantra-asato-sankrit

Mantra – prosebná modlitba alebo hodnotná predstava?!

Aj k tomuto textu je možné pristúpiť rôznymi spôsobmi. Môže to byť prosebná modlitba k neviditeľnému Bohu: “Prosím, ty ma veď…”.

Ale môže to byť aj mentálne, koncentračné cvičenie, kde si pri speve môžem tvoriť predstavu jednak o neexistencii, nebytí niečoho, k čomu si aktívne netvorím myšlienky. Napríklad k ďalšiemu vývoju situácie ohľadom korona-krízy.

A na druhej strany si pri bytí tvorím predstavy o budúcnosti a vytváram tak budúcu realitu. A teda svojou tvorivou myšlienkovou, neskôr aj skutkovou činnosťou prechádzam od neexistencie, od asat k bytiu, budúcej realite, teda “sat”.

A to je predsa veľký rozdiel, či? Očakávať versus aktívne vo svojej miere a svojimi kapacitami prispievať.

Určite ste si všimli, že tam je zamlčaný podmet: Kto ma má viesť? Ponecháva to priestor na dosadenie si “svojho” vedenia. Napríklad si tam dosadiť niekoho druhého, iného, vyššieho…. Alebo, pri troche prekonania sa, uvedomenia si svojho tvorivého potenciálu a uchopenia svojich schopností – viesť sám seba z hodnotných ideálov tak, aby som to, čo ešte neexistuje – “asat”, ale je hodné, aby sa stalo, aby nastalo – “sat”.

Mantra potom ide ďalej: veď ma od tmy ku svetlu. Opäť sa dá voľnejšie, trochu kontemplatívnejšie táto časť interpretovať aj: chcem tak pôsobiť, pracovať a stáť v živote, aby moje myšlienky, cítenia a činy tvorili vo svete a do sveta tak, že nebudú prinášať tmu, strach, paniku, temné ovládanie druhých, ale budú pôsobiť rozširujúco, ponechávajúc priestor pre druhých, všímať si okolie a môj záujem o okolie sa bude rozširovať, no ponechám priestor aj pre druhých. Ako svetlo.

No a potom do tretice: veď ma od smrti k nesmrteľnosti. Opäť trochu tvorivejšie myslenie, ktoré koncentračne a meditačne cvičíme počas recitácie, či spevu tohto veršu môže viesť k predstavovaniu si, že týmto tvorivým celkovým nastavením človeka, ako je popísané vyššie, pôsobíme na svoje okolie empaticky, budujúco, oživujúco. Opakom by bolo niečo ako usmrcovanie myšlienkami, pohľadmi, činmi.

Tieto mantry, ako posvätné, inšpiratívne texty, boli a sú vždy znova v rôznych formách interpretované. Na konci toho článku nájdete odkaz na Silviine podanie.

Korona-opatrenia sa uvoľňujú, korona-nálada zostáva

Možno ste si to všimli aj vy: opatrenia proti šíreniu korona-vírusu sa síce uvoľňujú, no celková nálada sa príliš nemení. Vo vzduchu a našich psychikách stále ďalej pretrváva istá paralýza:

  • z karanténnych opatrení,
  • dozvuky dramatických životných zmien,
  • strachy z neistej budúcnosti,
  • obavy z ďalších epidemických vĺn v blízkej a ďalekejšej budúcnosti,
  • u niektorých aj obavy z prípadného nakazenia sa, či nakazenia svojich blížnych,
  • u niektorých hnev až úzkosť z predstavy nosenia rúška do konca tohto roka,
  • či z nemožnosti cestovať, pracovať, hrozby opätovného zatvárania prevádzok …

Toto všetko sa však nevráti do normálu samé, len vydržať veci nezlepší. Podľa môjho názoru, ak sa chceme dostať opäť k istej miere “normálu”, tj priaznivej celkovej spoločenskej nálady, stojí pred nami “práca”, ktorá pozostáva z:

  • Uvedomenia si, že okrem priamych obetí korony máme aj obete nepriame – duševné zdravie občanov, zdravý rozvoj mladistvých a detí,
  • Uvedomenia si, že väčšia časť médií situáciu napríklad nadpismi svojich článkov skôr hrotí a nebude spoločnosť a situáciu aktívne ukľudňovať a zabraňovať vzniku paniky a atmosféry strachu,
  • Zaujatie jasného stanoviska aj smerom k politike, kde je vidno sklon k využívaniu situácie vo svoj prospech – zvýšenie autoritatívneho vedenia a vládnutia, namiesto racionálnych krokov,
  • Uvedomenie si, že v kríze a po nej je dôležité aktívne pestovať medziľudské vzťahy a dialóg, pretože to vie stabilizovať a upokojiť človeka
  • Podpora imunitného systému práve zvýšenou telesnou aktivitou
  • Aktívne, ale selektívne zaoberanie sa sugestívnymi vplyvmi a pestovaním logického a kritického myslenia
  • … a mnohým ďalším. Tie si myslím každý z nás už vie doplniť sám, podľa situácie vo svojom okolí.

Keď si trochu s nadhľadom pozerám na celkovú situáciu, zdá sa mi, že vyvstáva viac ako inokedy otázka delenia medzi egoistickými, malichernými fixáciami a strachmi na jednej strane a morálnymi, odvážnymi možnosťami a slobodou jednotlivca na strane druhej.

Iba z tejto roviny slobodnej od polarít je podľa mňa možné prekonať polaritné napätia a stále viac do popredia vystupujúce extrémy.

Preto nám všetkým želám odvahu pri využití svojich tvorivých potenciálov, kvalitný nadhľad pre rozpoznanie týchto sugestívnych vplyvov a rozhodnosť a pracovitosť pri uchopení svojich schopností. Vydarený aktívny úplne nový začiatok v živote prajem.

Hore spomínanú mantru v Silviinom podaní nájdete tu:

 

Pin It on Pinterest