Jednou z motivácií, prečo dnes človek vyhľadá a navštívi cvičenie jogy, je vnútorná potreba po kľude, duševnej vyrovnanosti, spomalení a celkovo lepšej duševnej harmónií. Ak je pre vás aktuálna alebo zaujímavá téma kľudu, duševného zdravia a celkovej životnej harmónie, pokúsim sa v tomto článku ponúknuť vám cenné myšlienky a pohľady na túto oblasť života a jej súvislosti.

Zameriam sa v ňom na tieto témy:

  • Tri články človeka – telo, duša a duch
  • Tri priania a potreby duše človeka
  • Aká je doba v ktorej žijeme?
  • Duševný život človeka v dnešnej dobe
  • Neuspokojovanie hlbokých duševných prianí vedie k konzúmnych sklonom
  • Čo je vlastne “materializmus”?
  • Ako v joge volali opak jogína?
  • “To čo si dal, to si ty”
  • Harmonická súhra medzi “spoznávaním, zažívaním a konaním”
  • Tri duševné oblasti ako dobrý základ pre vyrovnaný duševný život

Tri články človeka

Pred viacerými rokmi som v dielach Rudolf Steinera, alebo aj indického filozofa Sri Aurobinda  a ďalších, spoznal pohľad na človeka ako na trojčlennú bytosť. Tá má okrem fyzického tela aj individuálnu dušu, ktorá súvisí s ešte širšou rovinou Ducha. O tejto tématike trojčlennosti ľudskej bytosti napíšem neskôr viac.

dusevny-rozvoj-akademia-asana-joga

Duša ako stredný, spájajúci článok medzi metafyzickou rovinou Ducha a hmotným svetom, fyzickým telom

Dnes zostaňme hlavne pri téme duše človeka. Jeden z autorov v súvislosti s dušou človeka hovorí, že je možné konštatovať 3 priania duše, alebo inak povedané aj tri hlboké potreby duše každého človeka. Ak sú napĺňané, respektíve ak môžu byť napĺňané, je možné hovoriť o zdravom duševnom rozpoložení, o vyrovnanom a usporiadanom duševnom životnom postoji.

Tri priania a potreby duše človeka

Tieto tri hlboké, vnútorné priania človeka, ktoré patria k našej základnej a zdravej duševnej prirodzenosti sú popisované nasledovne:

  • Prianie spoznať niečo do hĺbky, preniknúť určitý fenomén, jav života, druhú osobu či predmet, preniknúť k jeho podstate. Spoznať nový horizont, rozšíriť svoje doterajšie poznanie.
  • Prianie po hlbokých pocitoch, rozvoji cítení a citov. Rozvoj vzťahu k druhým ľudom a predmetom. Chceme sa cítiť spojení jednak s vysokou pravdou ako aj so svetskými pomermi a skutočnosťou.
  • Prianie duše po konaní a uskutočňovaní, vyjadrovaní, tvorení a utváraní. Potreba priniesť nejakú novú skutočnosť do života, do uskutočnenia. Zanechať za sebou dielo, múdrosť, odovzdať poznatok pre svet a pre blížnych, spoločnosť. Zdeliť svetu časť vnútornej, doteraz získanej pravdy alebo spoznanej skutočnosti.

Toto členenie na tri rôzne oblasti prianí je možné prepojiť s tromi kapacitami, duševnými schopnosťami či silami človeka. Tie sú myslenie, cítenie a vôľa. Tieto 3 sily, schopnosti, ak sa bavíme o duševne zdravých ľuďoch, má každý z nás.

dusevna-rovnovaha-akademia-asana-joga

Duševné prianie spojené s myslením: spoznať podstatu javu, druhého človeka

 

dusevna-harmonia-akademia-asana-joga

Duševné prianie spojené s cítením: rozvíjať cítenia a vzťahy

 

posilnenie-vole-akademia-asana-joga

Duševné prianie spojené s vôľou: konať a priniesť do okolia svoje poznanie

 

Každý z nás vie istým spôsobom myslieť, má cítenia a a prežíva city a každý z nás má aj isté potreby a osobnú vôľu niečo viac preferovať ako druhé.

Aká je doba v ktorej žijeme?

Prečo vôbec vzniká duševná nerovnováha, nepokoj, nekľud, chaos a tiež neharmonické vzťahové pomery? Na Slovensku a v tejto časti Európy žijeme v dobe, ktorá na jednej strane ponúka veľmi široké možnosti výberu, značnú slobodu pohybu a materiálnych vymožeností, dostatok potravy, mnoho možností ako tráviť voľný čas.

No na druhej strane je aj relatívne rýchlo možné v širšom okruhu ľudí dosiahnuť zhodu v názore, že dnešná doba je aj veľmi rýchla, uponáhľaná, na nič nie je čas, kĺžeme po povrchu, nevnímame okolie a druhých okolo seba. Neceníme si čo máme, preháňame to s materiálnymi vecami a podobne. Myslím, že paušálne pomenovanie “konzumná, materialistická doba” nie je  prehnané, či pesimistické.

Duševný život človeka v dnešnej dobe

Stres bol, a pri triezvom pohľade na život aj vždy bude, súčasťou života človeka. Pred 100 rokmi na Slovensku tiež mali ľudia stres. Ale bol iného charakteru. Napríklad bola vyššia úmrtnosť detí, aj hladomor či hmotná núdza, a s ňou spojená smrť, občas doľahol do viacerých území naraz.

A to ani nehovoriac o vojnách. Dôvod pre žiaľ, trápenie a strachy teda bol. Ale stres ním spôsobený mal iných charakter.

Dnes viac trpíme:

  • na nervové predráždenie
  • mentálne a intelektuálne preťaženie
  • citovú vyprahnutosť
  • únavu vedúcu k pasivite a apatii

Vyššie uvedené 3 duševné priania a potreby často nie sú zohľadnené a nemajú veľký priestor v živote. Ľahko sa aj zdravému dospelému človeku môže stať, že nemá dostatok času na zahĺbenie sa do podstaty nejakej veci, preniknúť až k jej podstate, pochopiť určitý proces života.

Ľahko tiež môže človek podľahnúť a prebrať postoj tipu: “O tom nerozmýšľaj, jednoducho to rob!”, ktorého častým výsledkom je práca bez vnútornej duševnej spoluúčasti na procese vzniku niečoho.

Alebo tiež mladý človek ani nevie ako príjme sugesciou znejúcu: “Kam by sme došli, keby každý robil len to, čo ho baví!” a vpadne do zamestnania, kde pracovné úlohy dostáva (prikázané, predpísané). Namiesto otho, aby ho niekto učil samostatnému stanovovaniu si cieľov, ktoré sa integratívne začleňujú do spoločenského organizmu a vzniká tak postoj k práci v zmysle “povolanie”, či až “poslanie”.

Prečo máme konzumné sklony?

V takýchto podmienkach, tomto myšlienkovom a názorom prostredí treba už len pár krokov a a výsledok je ľahko predpovedateľný. Naše duševné a prirodzené priania a vnútorné potreby (preniknúť k podstate…., mať pekný vzťah…, uskutočnovať, tvoriť a utvárať ciele na ktorých vzniku sme sami pracovali…) nie sú napĺňané.

Nemáme ten plný a uspokojujúci pocit z práce, z pekných medziľudských vzťahov, hlboké poznanie skutočnosti okolo nás. Všetky tieto tri potreby ak však sú napĺňané, spôsobujú u človeka na jednej strane ukľudnenie, uvoľňujú dych a svalstvo, človek vie vnútorne prirodzene počkať.

A na druhej strane mu ale hneď prichádzajú nové idei a nové sily na ich uskutočnenie a zároveň aj cit pre čas, kedy a ako, akým štýlom sa do nich pustiť. Áno, potom máme dočinenia s vyrovnaným a zároveň vysoko aktívnym človekom, u ktorého sa aktivita a uvoľnenie stretáva v harmonickom, novom pomere.

 

dusevna-vyrovnanost-akademia-asana-joga

Harmonická súhra duševných síl spája polarity pokoja, nadhľadu a intenzívnej aktivity

 

Ak sa nám teda nedarí tieto tri duševné priania a potreby napĺňať, alebo si nevytvárame dostatočný priestor na ich napĺňanie (nedostatočne formujeme život a život viac formuje nás), zostáva nám ten zvláštny pocit že niečo “nie je v poriadku”.

Sme nepokojní, nenaplnení alebo nedobre spojení s okolím. Vedení týmto pocitom nedostatku, nepokoja, neharmónie sme silne náklonní k čomukoľvek, čo tento bytostný pocit utíši. Náhradné riešenia, rýchle kompenzácie, nadmerná konzumácia na hmotnej (nie duševnej) úrovni vtedy dostávajú viac priestoru.

Čo je vlastne “materializmus”?

Okrem materializmu vo vede, ktorý, veľmi všeobecne, tvrdí, že duša a duch neexistuje, ale myšlienky sú produktom chemických reakcíí v mozgu, je v tejto súvislosti tiež možné hovoriť o materializme.

Jednoducho povedané: ak sme na tom duševne zdravo, máme záujem o okolité prostredie, vnímame ho a cítime s ním a máme prirodzenú potrebu spoluúčasti na dianí v ňom. Ak toto nie je možné a nie sme duševne (nehmotne) prítomní, máme sklon k fungovaniu na hmotnej, materiálnej, bezcitovej a bezvzťahovej rovine. Mechanicky a stroho, proste “fungujeme”.

Slová, ktoré vtedy používame na popísanie konania niekoho v tomto stave sú napríklad:

  • Používanie – druhého človeka, veci
  • Úžitok – pre seba
  • Konzumovanie – prehnané a bezuzdné
  • Výhoda – osobná
  • Pôžitok – telesný, slasťný
  • Spotreba – nadmerná

Ešte jednoduchšie povedané: prevládajú berúce princípy a duševné postoje. Lipneme na niečom, uchyľujeme sa k niečomu. Jednoducho povedané prevládajú materialistické hodnoty. Nemecký psychoterapeut Erich Fromm v tejto súvislosti hovorí o kultúre mať namiesto byť.

Ako v joge volali opak jogína?

Tento rozdiel medzi zdravým duševným rozpoložením a nevyrovnaným, dlhodobo ku skaze vedúcim stavom duše nájdeme okrem spomenutého Ericha Fromma aj v nemálo našich starších rozprávkach, dielach stredovekých umelcov, biblických príbehoch, antike alebo aj v strarogréckych bájkach.

Rovnako túto tému nájdeme aj klasickej jogovej tématike. V ašrame Beda Griffitsa v Indii sa často spieva pieseň v staroindickom sanskrte Vande satchitananda, kde sa hovorí o človeku ktorí sa venuje pestovaniu pekných postojov – jogi a človeku, ktorý si užíva a vo zýšenej miere lipne sa svetských stránkach. Ten sa označuje ako boghi – svetom poviazaný.

“To čo si dal, to si ty”

Túto tématiku je možné nájsť aj inde v indickom kontexte, vo verši staroindických posvätných textov – upanišád, ktorý znie: tat tvam asi, čo v predklade znamená: “to si ty”. Ak sa to trochu širšie podá, v kontexte doby, dá sa napísať: “to čo si dal, čo si vydal, ponúkol pre okolitý svet, to po tebe zostane a to si ty. Nie si tým, čo si si zobral, užil, využil”.

Harmonická súhra medzi “spoznávaním, zažívaním a konaním”

Toľko teda k tomuto veľkému rozdielu medzi bezcitným používaním vecí (a ľudí), utilitarizmom a zdravým,otvoreným duševným postojom k okoliu. Z doteraz prečítaného je asi ľahko zrejmé, že tieto 3 duševné priania a potreby a priestor pre ich napĺňanie sú veľmi cenné a dôležité pre dnešného človeka a silne súvisia s dobrým celkovým životným pocitom a duševnou rovnováhou.

psychicka-stabilita-empatia-akademia-asana

Duševný kľud a vnútorná vyrovnanosť, spokojnosť a následne napríklad aj prirodzená rýchlosť myšlienok teda úzko súvisia s našimi vnútornými, duševnými prianiami a potrebami.

Tri duševné oblasti ako dobrý základ pre vyrovnaný duševný život

Preto by mohli tvoriť niečo ako hlavnú os či “chrbticu” v živote človeka. A teda ak sa napríklad rozhodujem pre návštevu hodín jogy, je možné sa na jogovú ponuku pozrieť cez túto optiku.

Hodiny jogy, ktoré podporujú duševné zdravie, tj zodpovedajú na tieto duševné priania a potreby človeka, budú ponúkať pestrú zmes podnetov pre mentálnu prácu a tiež dávať priestor, čas a dôraz na ich individuálne pochopenie, uchopenie a vyjadrenie.

Čo konkrétne v tomto kontexte znamená “kvalitná joga” rozpracujem čoskoro v ďalšom článku.

Ak vás tento úvod do tématiky duševnej vyrovnanosti, kľudu a celkovej životnej harmónie v joge a živote oslovuje, na naše kurzy jogy, prípadne podujatia s jogovou tématikou, sa môžete dozvedieť a prakticky naučiť viac.

 

Pin It on Pinterest